Územná samospráva

12 September 2018

Keď sa povie štát, tak ľudia si obyčajne predstavia prezidenta, vládu, parlament, štátne úrady. Akosi sa zabúda na to, že tieto inštitúcie sú vrcholom ľadovca v správe vecí verejných. Síce majú najrozsiahlejšie právomoci, v skutočnosti stoja na ramenách menších celkov. Tými sú obce a vyššie územné celky (VÚC). Tie samostatne spravujú svoje záležitosti, majú ústavou dané právo samosprávy.

Pojem Obec má koreň vo význame „to, čo je okolo“, „spoločné územie, ktoré sa dá obísť“. Obec predstavuje nástroj, inštitúciu, ktorá má zabezpečovať základné potreby jej obyvateľov, prípadne riešiť ich spory a konflikty. Zároveň predstavitelia obce zastupujú jej občanov pri jednaní so štátnou mocou, alebo súkromnými firmami. Obec je právnickou osobou, podobne ako firma, ktorá hospodári s majetkom a má vlastné príjmy a výdavky.

Predstaviteľmi, orgánmi obce sú starosta a zastupiteľstvo.

Aký je rozdiel medzi mestom a obcou?

O tom, či sa obec bude nazývať a považovať za mesto, rozhodujú poslanci parlamentu v Bratislave. Štatút mesta získa podľa zákona obec, ktorá spĺňa viacero parametrov. Taká obec by mala (ale nemusí) mať aspoň 5000 obyvateľov a mala by mať charakter „mestskej“ zástavby. Mala by zároveň v rámci jej územia zabezpečovať rôzne služby, napr. dopravné, kultúrne, sociálne – aj pre iné obce. Mestom sa teda môže stať obec, ktoré pôsobí ako centrum pre okolité menšie obce. Na Slovensku je 140 miest. 

Obce aj mestá hospodária s vlastným rozpočtom, ktorý využívajú na plnenie úloh, ktoré od nich požadujú občania, ako aj na plnenie úloh požadovaných štátom. Hovoríme preto o vlastných, originálnych kompetenciách a „prenesených“ kompetenciách (zákonom udelené povinnosti obcí).

Kraje

Samosprávny kraj, alebo vyšší územný celok sú ďalším stupňom územnej samosprávy. Kraje sú nástrojom občanov na samosprávne riešenie otázok týkajúcich sa ich regiónu. Kraj ale nie je nadradenou inštitúciou obce, nemôže jej prideľovať úlohy, to môže iba parlament vo forme zákonov.

Predstaviteľmi, orgánmi kraja sú predseda kraja a zastupiteľstvo. Podobne ako obce, aj kraje sú právnickou osobou hospodáriacou s majetkom, a vlastným rozpočtom.

Originálne a prenesené kompetencie

Obce

Originálne (vlastné) kompetencie obcí sú najmä:

  • Výstavba a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev
  • Zber a nakladanie s odpadmi, zásobovanie vodou
  • Zabezpečovanie verejného poriadku v obci;
  • Zabezpečovanie niektorých sociálnych služieb, napr. opatrovateľských
  • Zriaďovanie škôlky, ZUŠ, školských zariadení

 

Prenesené kompetencie obce :

 

-              Výkon štátnej správy na úseku cestnej dopravy,

-               Výkon štátnej správy na úseku vedenia matrík,

-               Výkon štátnej správy na úseku územného plánovania stavebného poriadku s pôsobnosťou stavebného úradu,

-               Výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny,

-               Plní úlohy zriaďovateľa základných škôl a školských zariadení,

-               Výkon štátnej správy v školstve územnej samosprávy

-               Zriaďuje zdravotnícke zariadenia

-              Zabezpečuje výkon sociálnej pomoci

 

Kraje

 

Kompetencie krajov tiež pozostávajú z originálnych aj prenesených.

V oblasti školstva – majú kraje prenesenú kompetenciu zriaďovať a regulovať stredné školy. Samosprávne môžu zriaďovať umelecké školy, internáty, či centrá voľného času.

V oblasti dopravy – sú vlastníkmi ciest II. a III. triedy, organizujú autobusovú dopravu, zľavy pre cestujúcich

V oblasti zdravotníctva – zriaďujú polikliniky  a nemocnice, vydávajú povolenia ambulantným lekárom

V oblasti Sociálnych služieb – zriaďujú napr. domovy sociálnej starostlivosti, zariadenia núdzového bývania

V oblasti kultúry – zriaďujú knižnice, múzeá, galérie

 

O hospodárení územnej samosprávy si prečítate v článku Hospodárenie územnej samosprávy.