Hospodárenie územnej samosprávy

12 September 2018

Hospodárenie územnej samosprávy

Takmer tritisíc obcí a osem krajov hospodári v roku 2018 s prostriedkami v objeme takmer 6,2 mld. eur. Výdavky obcí  v tomto čísle  dominujú, mali by dosiahnuť 4,7 mld. eur.

Príjmy

Štatistiku príjmov obcí nájdete na portáli Cenastatu na tomto linku.

Kľúčovou položkou rozpočtu územnej samosprávy je daň z príjmov fyzických osôb. Tá je v celom objeme (takmer 3 mld. eur v 2018) príjmom ich rozpočtov v pomere 70% obce a 30% kraje. Ministerstvo financií podľa zložitého vzorca zohľadňujúceho počet žiakov, dôchodcov každý rok zverejňuje sumu, ktorá pripadá na jednotlivé obce a kraje.

Obce majú minimálny vplyv na celkový výnos tejto dane, nemôžu zmeniť jej sadzbu, vymeriavací základ. Ich rozpočet je do značnej miery závislý na ekonomickom vývoji, klesajúca nezamestnanosť ich príjmy zvyšuje, naopak, rastúci podiel nezamestnaných príjmy znižuje.

Obce majú možnosť uvaľovať vlastné dane, predovšetkým dane z nehnuteľností. Tie ale predstavujú relatívne malú časť ich príjmov.

Ďalším daňovým príjmom sú dane za špecifické služby, kam patria poplatky za odpady, dane za nevýherné hracie prístroje, užívanie verejného priestranstva, turistická daň z ubytovania či dane za psa.

Na príklade obce Vrútky za rok 2017 vidieť, že príjmom obcí dominuje daň z príjmov fyzických osôb, poplatky za odpad a dane z majetku (nehnuteľností).

Okrem toho získavajú obce rozsiahle transfery zo štátneho rozpočtu. Väčšina slúži na financovanie tzv. prenesených úloh štátu. Prenesenie týchto úloh bolo súčasťou procesu decentralizácie, keď štát sa vzdal riadenia a vlastníctva niektorých oblastí, presunul ich výkon na územnú samosprávu, ale financuje ich zo štátnych daňových výnosov. Ide najmä o prostriedky na financovanie základných škôl, ktorých sú obce zriaďovateľom, ale napríklad aj o vedenie matriky (evidencie občanov) alebo vydávanie stavebných povolení. Okrem týchto transferov môžu obce získavať aj transfery do iných oblastí. Tieto prevody zo štátneho rozpočtu predstavujú zhruba štvrtinu príjmov obcí.

Poslednou skupinou sú Ostatné príjmy, ktoré pozostávajú z ostatných poplatkov, nájomného, podnikateľskej činnosti obcí, predaja majetku a ostatných príjmov obcí.

Kraje

Štatistiku príjmov krajov nájdete na portáli Cenastatu na tomto linku.

Aj v prípade krajov dominujú príjmy z dane z príjmov fyzických osôb. Tá sa medzi kraje rozdeľuje na základe počtu obyvateľov, stredoškolákov a dôchodcov, rozlohy kraja, hustoty zaľudnenia a počtu kilometrov ciest II. a III. triedy. Najviac zdrojov tak získava Prešovský kraj, najmenej Trnavský. Príjmy z tejto dane predstavujú 55% celkových príjmov.

Iné daňové príjmy kraje nemajú. Tretinu príjmov vykrývajú dotácie zo štátneho rozpočtu na prenesený výkon štátnej správy (90% na školstvo, zvyšok na regionálny rozvoj). Vlastné príjmy krajov tvoria zvyšok, ide najmä o príjmy z podnikania a poskytovania služieb, poplatky, úroky.

Výdavky

Celkové výdavky (link) obcí by v roku 2018 mali dosiahnuť 4,1 mld. eur (nezapočítavame finančné operácie). Z toho 85% predstavujú výdavky na prevádzku, zvyšok investície (kapitálové výdavky). Najvýznamnejšou položkou sú mzdy, ktoré tvoria 44% celkových výdavkov. Dalo by sa povedať, že každé druhé euro ide na plat učiteľa, zamestnanca, alebo predstaviteľa obce. V malých obciach je podiel miezd ešte vyšší. 1,1 mld. eur sú náklady na tovary a služby (od administratívnych až po kosenie trávy a odvoz odpadkov), ktoré obce spotrebujú na svoju prevádzku. 460 mil. eur obce vynaložia na transfery vlastným príspevkovým organizáciám, či záujmovým združeniam.

Kapitálové výdavky obcí smerujú najmä do údržby nehnuteľností, ciest, či kanalizácií a vodovodov.

Na výdavky obcí sa dá pozrieť aj cez oblasť, do ktorej tečú (link: funkčná klasifikácia, rozpočet 2018):

Všeobecné verejné služby zahrňujú množstvo funkcií, vrátane takých, ktoré sa do ostatných, z názvu pochopiteľných, nehodia. V tejto položke nájdeme plat starostu, zastupiteľstva, náklady mestského úradu, ale aj úroky.

Rozpočtu obcí dominujú výdavky na vzdelávanie, teda najmä financovanie základných škôl, ďalej výdavky na samotný chod obcí a výdavky v ekonomickej oblasti, kam patrí najmä údržba ciest, prípadne financovanie MHD.

Kraje

Celkové výdavky (link) krajov by v roku 2018 mali dosiahnuť  1,3 mld. eur (nezapočítavame finančné operácie). Z toho až 93% predstavujú výdavky na prevádzku, zvyšok investície (kapitálové výdavky). Najvýznamnejšou položkou sú mzdy, ktoré tvoria 37% celkových výdavkov. 0,3 mld. eur sú náklady na tovary a služby, ktoré kraje spotrebujú na svoju prevádzku. 481 mil. eur kraje vynaložia na transfery vlastným príspevkovým organizáciám, či záujmovým združeniam.

Kapitálové výdavky krajov smerujú najmä do údržby nehnuteľností, a ciest.

 

Pohľad na funkčné rozloženie výdavkov krajov(link) ilustruje nasledujúci graf:

Aj v prípade krajov dominuje vzdelávanie, v tomto prípade stredoškolské. Ekonomickej oblasti tiež dominuje údržba ciest a financovanie medzimestskej autobusovej dopravy, ale VÚC sú finančne aktívne aj v iných sektoroch. Oproti obciam majú VÚC viac povinností v sociálnej oblasti, financujú a zriaďujú množstvo rôznych zariadení sociálnych služieb.

Výsledok hospodárenia

Obce aj kraje hospodária na základe schváleného rozpočtu. Aj tu platí, že výdavky sa musia rovnať príjmom, a ak výdavky prevyšujú bežné príjmy, obec si musí požičať (vznikne dlh), alebo predať majetok. Podnikateľská činnosť je evidovaná mimo rozpočtu, prípadný zisk podlieha dani a až potom sa stáva súčasťou hlavného rozpočtu. Na zadlženie obcí sa vzťahujú nasledujúce limity.

  • Záväzky po splatnosti by nemali presiahnuť 15% bežných príjmov predchádzajúceho roka
  • Celková výška dlhu by nemala presiahnuť 60% bežných príjmov predchádzajúceho roka
  • Suma splátok úverov nepresiahne 25% bežných príjmov predchádzajúceho roka

Za zmienku stojí, že limity na zadlžovanie obcí sú prísne. Maastrichtské kritérium pre celkový verejný dlh (dlh obcí je súčasťou tohto dlhu) je 60% HDP – ročného výkonu ekonomiky. Dlh Slovenskej republiky, tvorený predovšetkým dlhom vlády, dosahuje 134% ročných príjmov štátu.

Obce dohromady v roku 2017 hospodárili s prebytkom. V hospodárení obcí sú ale veľké rozdiely. Porovnanie ich rozpočtovej zodpovednosti (miery a rizikovosti zadlženia) nájdete napríklad na stránke www.hospodarenieobci.sk.

Zdroj: hospodarenieobci.sk

S relatívne vyšším prebytkom hospodária kraje. Ak nezahrnieme finančné operácie (príjmy a splátky dlhov), tak prebytok príjmov dosahuje 9% výdavky. Inak povedané, výdavky krajov by mohli byť zhruba o 10% vyššie.

Zdroj: www.rozpocet.sk