Väčšinu daní možno rozdeliť do troch skupín: dane na to, čo zarábate, dane na to, čo kupujete a dane na to, čo vlastníte.
Je dôležité si zapamätať, že každé euro, ktoré zaplatíte na daniach, začína ako euro, ktoré najprv zarobíte. Jedným z hlavných rozdielov medzi nižšie uvedenými typmi daní je moment ich výberu – inými slovami, kedy daň zaplatíte.
Ak napríklad zarobíte 1000 eur v krajine so sadzbou dane z príjmu 19%, 190 eur dane z príjmu by sa malo odpočítať z vašej výplaty akonáhle tento príjem dosiahnete.
Ak ďalší týždeň miniete 100 eur z vašej výplaty na nové hodinky v krajine s DPH sadzbou vo výške 20%, zaplatíte na daniach ďalších 20 eur v momente nákupu týchto hodiniek.
Dokopy je to 210 eur vyzbieraných na daniach z vašich zarobených 1000 eur. Avšak, vyzbierané neboli v tom istom čase.
S ohľadom na to uvádzame stručný prehľad daní, ktoré by ste mali poznať ak chcete byť vzdelaný daňovník.
Dane na to, čo vlastníte
Daň z nehnuteľnosti
Daň z nehnuteľnosti sa primárne vyberá z nehnuteľného majetku ako sú pozemky a budovy. Na Slovensku sú zdrojom príjmov obcí a tvoria približne 16% daňových príjmov obcí. Financujú sa z nich predovšetkým verejné služby.
Hoci väčšina ľudí pozná dane z nehnuteľností, ktoré sa vzťahujú na pozemky a budovy, veľa krajín zdaňuje aj hmotný osobný majetok, ako sú vozidlá, umenie alebo vybavenie, ktoré vlastní jednotlivec alebo firmy.
Z celkového hľadiska, dane z nehnuteľností sú relatívne stabilné, nestranné a transparentné. Zatiaľ čo dane z hmotného osobného majetku sú problematickejšie.
Daň z hmotného osobného majetku
Hmotný osobný majetok je majetok, ktorý sa dá premiestňovať. Napríklad, vybavenie podniku, stroje, nábytok, obrazy alebo autá.
Tieto dane sú zložité a vytváraj vysoké náklady na vyberanie. Nie sú neutrálne, zvýhodňujú niektoré odvetvia na úkor ostatných a narúšajú investičné rozhodnutia.
Daň z hmotného majetku zaťažuje mnohé aktíva, ktoré firmy používajú na rast a zvyšovanie produktivity ako napríklad stroje a zariadenia. Zdražením vlastníctva týchto položiek, táto daň odrádza od nových investícií a celkovo majú negatívny dopad na hospodársky rast.
Daň z dedičstva
Dane z dedičstva sa ukladajú na hodnotu majetku jednotlivca v čase jeho smrti. Daň sa môže zaplatiť ako celok na základe ceny zdedeného majetku ešte pred rozdelením majetku dedičom alebo daň zaplatia tí, ktorí majetok zdedia. Obe dane sú zvyčajne spojené s daňou z darovania, takže sa im nemožno vyhnúť prevodom majetku pred smrťou.
Dane z dedičstva nie sú vhodnou hospodárskou politikou, pretože takmer výlučne zaťažujú kapitál v krajine – nahromadené bohatstvo, vďaka ktorému je krajina bohatšia a produktívnejšia ako celok – a tým odrádzajú od investícii v krajine.
Tieto dane sú pritom zložité, ťažko spravovateľné a môžu povzbudzovať bohatých ľudí k ekonomicky neefektívnemu plánovaniu majetku alebo k úplnému opusteniu krajiny.
Na Slovensku bola daň z dedičstva zrušená v roku 2004.
Daň z bohatstva
Daň z bohatstva je majetková daň, ktorá sa zvyčajne ukladá každoročne na čistý majetok jednotlivca (čistý majetok mínus dlhy), ktorý presahuje určitú hranicu.
Napríklad v Spojených štátoch, osoba s majetkom vo výške 2,5 mil. dolárov a dlhom 500 tisíc dolárov by mala čistý majetok vo výške 2 mil. dolárov. Ak sa majetková daň vzťahuje na všetok majetok nad hranicou 1 mil. dolárov, tak by pri 5% sadzbe táto osoba zaplatila na daniach 50 tisíc dolárov.
V roku 2019 malo túto daň len šesť krajín v Európe – Nórsko, Švajčiarsko, Belgicko, Holandsko a Taliansko – a dve z nich (Holandsko a Taliansko) nezískali žiadne príjmy z tejto dani. Krajiny zrušili svoje majetkové dane, pretože sú administratívne náročné, prinášajú relatívne nízke príjmy a môžu mať škodlivé účinky na hospodárstvo vrátane odrádzania podnikateľov a inovácií.