Otvorená slovenská ekonomika

Otvorená slovenská ekonomika

Iste ste aj vy zachytili výrok premiéra SR o tom, ako naše peniaze posielame zarábať do cudziny namiesto toho, aby zarábali doma a zveľaďovali Slovensko. Slovenská republika ako malá otvorená ekonomika s obmedzeným rozsahom vnútorného trhu je predurčená na hlbšie rozvíjanie medzinárodných hospodárskych vzťahov vrátane medzinárodného obchodu.

Nasledujúci text vysvetlí, ako významný je zahraničný obchod pre Slovensko a prečo potrebujeme, aby naše úspory mohli „pracovať“ v zahraničí.

Národná banka Slovenska sleduje medzinárodný obchod cez čistú medzinárodnú investičnú pozíciu MIP. Tá slúži ako ukazovateľ stupňa finančnej otvorenosti krajiny a ako pomocný nástroj na sledovanie finančnej stability.

Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť priniesol svoju analýzu čistej medzinárodnej pozície, ktorý Vám s našimi komentármi prinášame nižšie.

Podľa údajov NBS je naša MIP koncom roku 2023 mínus 66 miliárd eur (http://t.ly/oyHjB). Jednoducho povedané o 66 miliárd eur viac cudzích peňazí pracuje pre našu ekonomiku, než koľko je našich peňazí v zahraničí. Konkrétne my občania, slovenské firmy a centrálna banka máme v zahraničí investovaných 105 miliárd, ale zahraničie financuje našu ekonomiku, podniky, vládu aj centrálnu banku spolu 171 miliardami.

Najväčšiu časť našich čistých pôžičiek zo zahraničia tvoria priame zahraničné investície, 47 miliárd. Pri týchto vieme aj povedať z ktorých krajín sú (http://t.ly/T73Ag). Najväčší investori na Slovensko sú Holandsko, Rakúsko a Česko. Naše priame zahraničné investície idú skoro výlučne do susedných krajín a ako vidno na grafe, je ich neporovnateľne menej. Že u nás Rakúsko investuje 30-krát viac než my u nich, to asi neprekvapuje. Ale aj Maďarsko má u nás 5-krát vyššie investície než naopak. Bratislavská rafinéria patrí maďarskému Molu, tak veľkú firmu v Maďarsku slovenský kapitál nevlastní.

Zatiaľ čo stav PZI z EÚ na Slovensku, ako aj stav PZI zo Slovenska v EÚ sa viac-menej konzistentne zvyšuje, hodnoty ročného prílivu aj odlivu PZI pomerne výrazne kolíšu. Rozsah kolísania je väčší v prípade prílevu PZI z ostatných krajín EÚ na Slovensko, keď sa ročné hodnoty týchto PZI v rokoch 2003 – 2022 pohybovali medzi hodnotami takmer 3,5 miliardy eur v roku 2008 až po negatívnu hodnotu približne -3 miliardy eur v roku 2020. V prípade PZI smerujúcich zo Slovenska do ostatných krajín EÚ sa hodnoty pohybovali medzi približne 1,1 miliardy v roku 2017 a takmer -250 miliónov v roku 2013. Krivky oboch tokov PZI ilustruje nasledujúci graf.

Naspäť k MIP – jediná časť, ktorá je výrazne v pluse, sú investície do akcií. Tam sú slovenskí investori plus 18 miliárd. Nie je to prekvapujúce, pretože slovenský kapitálový trh skoro neexistuje, tak tu cudzinci nemajú moc čo kúpiť. A tí z nás, ktorí by chceli investovať do akcií, napr. ako súčasť dôchodkového portfólia, musia hľadať na svetovom kapitálovom trhu. Pre ilustráciu, na amerických burzách sa obchoduje viac ako 47% celkového objemu peňazí, na európskych burzách sa obchoduje približne 17% celkového objemu.

Na Bratislavskej burze cenných papierov je ťažko kúpiť niečo s podobným potenciálom ako majú akcie firiem Google, Apple, Tesla, Amazon.

Pri dlhopisoch je už pozícia Slovenska mínusová, 6 miliárd. Síce naša centrálna banka (ako súčasť verejného sektora) drží skoro 20-miliardové investičné portfólio, ale naša vláda si zo zahraničia požičala skoro 27 miliárd.

Poslednej zaujímavej časti MIP – ostatné investície – dominuje zase centrálna banka, ktorá si z účtov eurosystému vytiahla 31 miliárd. Inak by nemohla mať to portfólio cenných papierov spomínané vyššie.

Celkovo sa jednoznačne dá povedať, že zahraničný kapitál oveľa usilovnejšie pracuje v prospech slovenskej ekonomiky, než ako naše úspory podporujú cudzinu. Keď sú naše peniaze v zahraničí, tak často kvôli príležitostiam, ktoré u nás doma neexistujú a ani tak skoro nebudú existovať.