Kto nás zadĺžil |
v mil. Eur | Na obyvateľa | Na pracujúceho | Medziročná zmena |
|---|---|---|---|---|
| Štátne rozpočtové organizácie (vláda) | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. |
| Ostatné zložky verejnej správy | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. |
| Obce | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. |
| Vyššie územné celky | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. |
| Fond národného majetku | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. |
| Príspevkové organizácie vo verejnej správe | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. |
| Maastrichtský dlh spolu | 61 140 | 11 221 | 24 438 | 0,0% |
Na existujúcom dlhu má najväčší podiel vláda, ktorá je zodpovedná za viac ako 95 percent dlhov štátu. Významnou čiastkou k dlhu prispela už len samospráva. Tá je však limitovaná zákonom , kedy pod hrozbou nútenej správy zo strany vlády má obmedzenú možnosť zadĺžiť sa iba do výšky 60 percent bežných príjmov. Túto možnosť síce väčšinou využíva, ale znamená to celkom efektívny strop každoročnému kopeniu dlhov, takže vytvorila 40x menej dlhov ako vláda, ktorá dozerá aby sa príliš nezadĺžila.